Radón 222Rn je prírodný inertný rádioaktívny plyn, ktorý vzniká premenou uránu obsiahnutého v zemskej kôre.
Urán sa samovoľne rozpadá na rádium, to na radón, ktorý sa ďalej s polčasom rozpadu 3,82 dňa premieňa na atómy pevných prvkov 218Po,
214Pb, 214Bi a 214Po. Celý reťazec je zakončený nerádioaktívnym olovom 206Pb.
Vďaka svojim vlastnostiam radón a produkty jeho rádioaktívneho rozpadu prenikajú na povrch z relatívne veľkých hĺbok.
Ich šírenie umožňujú najmä tektonické poruchy a zóny, ako aj pórovitosť hornín a sedimentov.
Z podložia domov sa cez rôzne netesnosti a pukliny dostáva priamo do domu, a tým vystavuje jeho obyvateľov svojim účinkom.
Pre človeka nie je ani tak nebezpečný samotný radón ako produkty jeho premeny, ktoré sú už tuhé rádioaktívne látky a viažu sa na aerosoly a prachové častice vo vzduchu.
Po vdýchnutí sa zachytávajú v hlienovej vrstve, ktorá tvorí súvislú vrstvu v dýchacích cestách, a tak dochádza k priamemu ožarovaniu buniek.
Toto ožarovanie je považované za jednu z príčin vzniku rakoviny pľúc pretože môže dôjsť k nekontrolovanému deleniu buniek a k vzniku zhubného nádoru.
Jedná sa však o dlhodobú záležitosť pričom riziko je tým vyššie, čím vyššia je koncentrácia radónu v prostredí.
Tento poznatok je dôležité brať do úvahy hlavne s ohľadom na neustále utesňovanie stavieb kvôli energetickým úsporám, čím sa potláča prirodzené odvetrávanie pobytových priestorov.
Zdroje radónu, ktorý by mohol ohroziť naše zdravé bývanie sú v podstate 3 - stavebný materiál, voda a pôdny vzduch.
Aby sa riziko rakoviny pľúc znížilo na rozumnú mieru, najjednoduchší spôsob je vykonať merania objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu na stavebnom pozemku alebo v objekte pripravenom na rekonštrukciu.
Merania vykonávajú špecializované firmy, ktoré musia mať registráciu na príslušnom RÚVZ.
Na základe týchto hodnôt je možné jednoznačne posúdiť, či pri stavbe alebo prestavbe je potrebné vykonať protiradónové opatrenia.
Zákon NR SR č. 87/2018 o radiačnej ochrane stanovuje požiadavky na ochranu obyvateľov pred ožiarením radónom a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní radiačnej ochrany a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 98/2018,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, udáva referenčné úrovne objemovej aktivity
radónu v pôdnom vzduchu a v pobytových miestnostiach.
Protiradónové opatrenia musia zaistiť, aby v pobytových priestoroch bola priemerná ročná objemová aktivita radónu menšia
ako 400 Bq/m3 v existujúcich stavbách a menšia ako 300 Bq/m3 v novostavbách (referenčná hodnota uvedená v Zákone 87/2018).
Môžeme ich rozdeliť na priame a nepriame. Nepriame sú tie, ktoré ovplyvňujú fyzikálne zákonitosti transportu radónu a sú
súčasťou každej stavby (napr. plynotesné konštrukcie šácht a komínov, oddelenie schodiskového priestoru vedúceho z kontaktného
poschodia do vyšších podlaží, plynopriepustné úpravy povrchu okolo stavieb a pod.). Priame spočívajú v odstránení zdroja radónu
alebo v prerušení transportu radónu od zdroja k užívateľovi.
Pri nových stavbách vychádzame z toho, že zo všetkých 3 možných zdrojov radónu vylúčime vhodným výberom stavebné materiály a kontrolou rádioaktivity aj vodu.
Jediný zdroj radónu, ktorý nemôžeme odstrániť a proti ktorému sa musíme chrániť je podložie.
V už existujúcich stavbách môžeme dokonale odstrániť len jeden zdroj radónu, a to vodu.
Možnosť odstránenia nevyhovujúcich stavebných materiálov je značne závislá na celkovej efektívnosti a ekonomických kritériách a problém radónu z podložia je rovnaký ako u nových stavieb.
Základným princípom ochrany užívateľa objektu pred radónom je prerušenie jeho transportu a to:
Úprava stavebnej konštrukcie proti radónu z podložia sa volí pri nových stavbách a u tých existujúcich stavieb,
ktoré sú v zlom technickom stave, kde sa zásahy do konštrukcie volia aj z iných dôvodov (vlhkosť, statika a pod.).
Výhodou konštrukčných opatrení je dlhá životnosť, žiadna údržba a prevádzkové náklady. Nevýhody sú zrejmé pri už existujúcich stavbách,
pretože sa vyžaduje väčší zásah do konštrukcie. Málokedy sa tiež podarí dodatočne inštalovať izoláciu na celú kontaktnú plochu (aj pod
steny), a tak jej účinnosť je v tomto prípade neistá. Pretože sa v praxi ukázalo, že nie vždy je potrebné do stavebnej konštrukcie
vkladať protiradónovú izoláciu, boli zavedené tri kategórie tesnosti kontaktných konštrukcií:
Konštrukcie 1. kategórie tesnosti - stavebné konštrukcie výrazne obmedzujúce konvekciu vzduchu a znižujúce transport radónu difúziou; obsahuje vždy minimálne jednu vrstvu celistvej protiradónovej izolácie s prestupmi.
Konštrukcie 2. kategórie tesnosti - stavebné konštrukcie výrazne obmedzujúce konvekciu vzduchu; obsahuje najmenej jednu vrstvu celistvej hydroizolácie s vodotesnými spojmi pásov alebo je realizovaná z vodostavebného betónu so stupňom vodotesnosti V12 (STN 73 1209) a s plynotesne realizovanými prestupmi.
Konštrukcie 3. kategórie tesnosti - celistvá stavebná konštrukcia obmedzujúca konvekciu vzduchu s prestupmi utesnenými proti prúdeniu vzduchu; neobsahuje izolačné vrstvy.